Ušila som svoju prvú deku. Ako som predpokladala, nešlo mi prešívanie, napriek tomu, že som zvolila len jednoduché, v švíku. Ale aj to je umenie, trafiť sa do švíka, že? Teda Vy to už určite viete, ale ja nemám šajnu ani ako sa robia meandre a iné pandre mandre....
Tie fotky mi prepáčte, kvalita zodpovedá mobilu a nešikovnosti reportérky.....
Deka nie je dokonalá, zručné tvorilky s jastrabím okom si všimnú....... ale je moja prvá, taká na doma a aj keď nie je bez chyby, pre mňa je krásna.Veď krásne je pre nás to, čo sa dotkne nášho srdiečka, nemusí to byť bezchybné....
A aby sa mi hodili vankúše, rozstrihala som babkinu plachtu. Aj som si pritom poplakala, lebo nestála veľa, ako dizajnové látky, ale je to pamiatka na moju prababku. Kvalitné plátno, keby som na ňom spala, tak mám odreniny, ale takto bude dekorovať vankúšiky. Nič zložité, ale popri deke sa mi zložité veľmi nedalo.
Prajem Vám krásnu nedeľu, kreatívne bytosti a teším sa na ďalšiu inšpiráciu u mňa aj u Vás.
Ľubi
Ľubka ja som vedela,že deka bude krásna.A,že sú tam nejaké chyby, ktoré ja nevidím na to kašlať,robila si ju s láskou od srdiečka a je parádna.Môžeš byť na ňu hrdá.Maj sa pekne slniečkovo.
OdpovedaťOdstrániťRena
Ďakujem Reni, aj keby bola neviemaká, vždy bude prvá...smiech. Som zvedavá, čo na ňu poviem tak o rok.
OdpovedaťOdstrániťKrásná je. Něžné barvičky. Věřím, že z ní máš radost. I já na první deku použila staré plachty a zbytky látek po babičce a zašila do ní vzpomínky.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Vieri, veru pre tie spomienky je taká vzácna, pripomína mi mojich drahých......
OdpovedaťOdstrániť